path: root/etc/TUTORIAL.sk

T�torial k Emacsu. Podmienky pozri na konci.
Do �e�tiny prelo�il Milan Zamazal <pdm@zamazal.org>, do sloven�iny Miroslav
Va�ko <zemiak@zoznam.sk>.

M�te pred sebou t�torial k Emacsu.

Pr�kazy Emacsu v�eobecne vyu��vaj� kl�vesu CONTROL (ob�as ozna�ovan� ako CTRL
alebo CTL) alebo kl�vesu META (ob�as ozna�ovan� EDIT alebo ALT).  Aby sme tieto
n�zvy nemuseli st�le p�sa� v plnom znen�, budeme pou��va� nasleduj�ce skratky:
 C-<chr>  znamen� podr�a� kl�vesu CONTROL a stla�i� znak <chr>.
          Teda C-f znamen�: podr�te kl�vesu CONTROL a stla�te f.
 M-<chr>  znamen� podr�a� kl�vesu META, EDIT alebo ALT a stla�i� <chr>.
          Ak nem�te �iadnu z kl�ves META, EDIT ani ALT, tak namiesto toho
          stla�te a pustite kl�vesu ESC a potom <chr>.  Kl�vesu ESC budeme
          ozna�ova� <ESC>.

D�le�it� pozn�mka: pr�cu s Emacsom ukon��te stla�en�m C-x C-c (dva znaky).
Znaky ">>" na �avom okraji ozna�uj� miesta, kde si m�te vysk��a� pr�kaz. Napr.:
<<Blank lines inserted here by startup of help-with-tutorial>>
[Prostredn� �as� obrazovky je pr�zdna z�merne. Text pokra�uje ni��ie.]
>>  Teraz stla�te C-v (view next screen) pre posun na �al�iu obrazovku.
        (Smelo do toho, spravte to pridr�an�m kl�vesy control a stla�en�m v.)
	Od tejto chv�le by ste toto mali robi� ak do��tate zobrazen�
        obrazovku.

V�imnite si, �e pri posuve obrazoviek v�dy zost�vaj� zobrazen� dva riadky
z predch�dzaj�cej obrazovky; to poskytuje ur�it� n�v�znos� pri postupnom
��tan� textu.

Prv� vec, ktor� potrebujete vedie� je, ako sa v texte pohybova�
z jedn�ho miesta na druh�.  U� viete, ako sa posun�� o jednu obrazovku
vpred, pomocou C-v.  Na prechod o obrazovku sp� pou�ite M-v
(podr�te kl�vesu META a stla�te v alebo stla�te <ESC>v ak
nem�te kl�vesy META, EDIT ani ALT).

>>  Sk�ste stla�i� M-v a potom C-v, nieko�ko kr�t to zopakujte.


* ZHRNUTIE
----------

Na prezeranie obrazovkov�ch str�nok s� u�ito�n� nasleduj�ce pr�kazy:

	C-v	Posuv o obrazovku vpred
	M-v	Posuv o obrazovku sp�
	C-l	Zmazanie obrazovky a znovuzobrazenie cel�ho textu,
                pritom sa text pod kurzorom presunie k stredu obrazovky.
                (Ide o Control-L a nie Control-1.)

>> N�jdite kurzor a zapam�tajte si, ak� je okolo neho text.
   Potom stla�te C-l.
   N�jdite kurzor znovu a v�imnite si, �e je okolo neho ten ist� text.

Na pohyb po cel�ch obrazovk�ch m��ete tie� pou�i� kl�vesy PageUp a PageDown,
ak ich V� termin�l m�, ale pre pohyb s� efekt�vnej�ie kl�vesy C-v a M-v.

* Z�KLADN� OVL�DANIE KURZORU
----------------------------

Pohyb medzi obrazovkami je u�ito�n�, ale ako sa premiestnime na konkr�tne
miesto v texte na obrazovke?

Je to mo�n� dosiahnu� nieko�k�mi sp�sobmi.  Najz�kladnej��m sp�sobom je
pou�itie pr�kazov C-p, C-b, C-f a C-n.  Ka�d� z t�chto pr�kazov presunie
kurzor na obrazovke o jeden riadok alebo st�pec v danom smere.
Tu je tabu�ka zn�zor�uj�ca smer posunu kurzoru vyvolan� t�mito �tyrmi
pr�kazmi:

			Predch�dzaj�ci riadok, C-p
				  :
				  :
      Dozadu, C-b .... Moment�lna poz�cia kurzoru .... Dopredu, C-f
				  :
				  :
			 Nasleduj�ci riadok, C-n

>> Presu�te kurzor na prostredn� riadok tohto diagramu pomocou
   C-n alebo C-p.  Potom stla�te C-l, aby ste na obrazovke videli cel�
   diagram vycentrovan�.

Pravdepodobne si tieto pr�kazy �ahko zapam�t�te pod�a za�iato�n�ch p�smen
anglick�ch n�zvov: P ako previous (predch�dzaj�ci), N ako next (nasleduj�ci),
B ako backward (sp�), F ako forward (vpred).  S� to z�kladn� pr�kazy pre
pohyb kurzoru a budete ich pou��va� st�le, tak�e by bolo ve�mi vhodn�, keby
ste sa ich teraz nau�ili.

>> Stla�te nieko�ko kr�t C-n, aby ste kurzor presunuli na tento riadok.

>> Posu�te kurzor dovn�tra riadku pomocou nieko�k�ch C-f a potom hore
   stla�en�m C-p.  Pozorujte, �o C-p rob�, ke� je kurzor uprostred riadku.

Ka�d� riadok textu kon�� znakom nov�ho riadku, ktor� ho odde�uje od
nasleduj�ceho riadku.  Znakom nov�ho riadku by mal by� ukon�en� aj posledn�
riadok s�boru (napriek tomu, �e to Emacs nevy�aduje).

>> Vysk��ajte C-b na za�iatku riadku.  Kurzor by sa mal presun�� na koniec
   predch�dzaj�ceho riadku, preto�e ho t�m presuniete cez znak nov�ho riadku.

C-f funguje analogicky ako C-b, tj. na konci riadku d�jde k presunu na
�al�� riadok.

>> Stla�te nieko�kokr�t C-b, tak�e uvid�te, kde sa nach�dza kurzor.
   Potom stl��ajte C-f, aby ste sa vr�tili na koniec riadku.
   Potom stla�te e�te raz C-f, aby ste sa presunuli na nasleduj�ci
   riadok.

Ke� kurzorom prejdete cez horn� alebo doln� okraj obrazovky, posunie sa
text za pr�slu�n�m okrajom na obrazovku.  T�to vlastnos� sa naz�va
"scrollovanie".  Umo��uje premiestni� kurzor na �ubovo�n� miesto v texte,
bez toho, aby kurzor opustil obrazovku.

>> Sk�ste posun�� kurzor pod doln� okraj obrazovky pomocou C-n a pozorujte,
   �o sa stane.

Ak je posun po znakoch pr�li� pomal�, m��ete sa pohybova� po
slov�ch.  M-f (Meta-f) rob� posun o slovo vpred a M-b rob� posun
o slovo sp�.

>> Stla�te nieko�ko kr�t M-f a M-b.

Ak sa kurzor nach�dza uprostred slova, M-f presunie kurzor na koniec
tohto slova.  Ak sa nach�dza kurzor v medzere medzi slovami, M-f presunie
kurzor na koniec nasleduj�ceho slova.  M-b pracuje analogicky v opa�nom
smere.

>> Stla�te nieko�ko kr�t M-f a M-b spolu s C-f a C-b, aby ste videli
   v�sledky pr�kazov M-f a M-b vykon�van�ch z r�znych miest vn�tri slov
   a medzi nimi.

V�imnite si anal�gie medzi C-f a C-b na jednej strane a M-f a M-b na
strane druhej.  Meta znaky s� ve�mi �asto vyu��van� pre oper�cie
vz�ahuj�ce sa na entity definovan� jazykom (slov�, vety, odstavce),
naopak Control znaky pracuj� na z�kladn�ch prvkoch nez�visl�ch na tom,
�o pr�ve editujete (znaky, riadky, a pod.).

T�to anal�gia plat� tie� pre riadky a vety: C-a a C-e vykon�va presun
na za�iatok a koniec riadku, M-a a M-e vykon�va presun na za�iatok a koniec
vety.

>> Sk�ste nieko�ko kr�t C-a a potom nieko�ko kr�t C-e.
   Sk�ste nieko�ko kr�t M-a a potom nieko�ko kr�t M-e.

V�imnite si, �e opakovan� C-a nerob� ni�, ale opakovan� M-a v�dy
vykon� presun na �al�iu vetu.  Princ�pu anal�gie to s�ce pr�li�
nezodpoved�, ale napriek tomu je toto chovanie mo�n� pova�ova� za prirodzen�.

Poz�cia kurzoru v texte sa tie� naz�va "bod" ("point").  Aby sme to
parafr�zovali, kurzor je vidie� na obrazovke v mieste, kde je bod umiestnen�
v texte.

Tu je preh�ad jednoduch�ch oper�ci� pre pohyb kurzoru vr�tane pr�kazov pre
pohyb medzi slovami a vetami:

	C-f	Presun o znak vpred
	C-b	Presun o znak sp�

	M-f	Presun o slovo vpred
	M-b	Presun o slovo sp�

	C-n	Presun na nasleduj�ci riadok
	C-p	Presun na predch�dzaj�ci riadok

	C-a	Presun na za�iatok riadku
	C-e	Presun na koniec riadku

	M-a	Presun sp� na za�iatok vety
	M-e	Presun vpred na koniec vety

>> Vysk��ajte si teraz nieko�ko kr�t v�etky tieto pr�kazy kv�li cviku.
   S� to najpou��vanej�ie pr�kazy.

�al�ie dva d�le�it� pr�kazy pre pohyb kurzoru s� M-< (Meta men�ie-ako),
ktor� vykon� presun na za�iatok cel�ho textu, a M-> (Meta v���-ako),
ktor� vykon� presun na koniec cel�ho textu.

Na v��ine termin�lov je "<" nad �iarkou, tak�e pre vyvolanie tohto znaku
mus�te pou�i� kl�vesu Shift.  Na t�chto termin�loch je teda nutn� pou�i�
kl�vesu Shift aj v pr�pade pr�kazu M-<; bez kl�vesy Shift by ste stla�ili
M-�iarka.

>> Sk�ste teraz M-< pre presun na za�iatok t�torialu.
   Pou�ite potom opakovane C-v, aby ste sa op� vr�tili sem.

>> Sk�ste teraz M-> pre presun na koniec t�torialu.
   Pou�ite potom opakovane M-v, aby ste sa op� vr�tili sem.

Kurzor m��ete pres�va� tie� pomocou kurzorov�ch kl�ves (kl�vesy
so ��pkami), ak ich V� termin�l m�.  My V�m v�ak doporu�ujeme nau�i� sa
C-b, C-f, C-n a C-p, a to z troch d�vodov.  Za prv�, tieto kl�vesy funguj�
na v�etk�ch typoch termin�lov.  Za druh�, akon�hle raz z�skate cvik
v pou��van� Emacsu, zist�te, �e pou��v�nie t�chto CTRL znakov je
r�chlej�ie ako pou��vanie kurzorov�ch kl�ves (preto�e nemus�te pres�va�
ruku z p�sacej poz�cie).  Za tretie, ak si zvyknete pou��va� tieto CTRL-znak
pr�kazy, �ahko sa nau��te pou��va� in� pokro�il� pr�kazy pre pohyb
kurzoru.

V��ina pr�kazov Emacsu akceptuje numerick� argument; ten pre v��inu
pr�kazov sl��i ako opakova�.  Po�et opakovan� pr�kazu zad�te
prostredn�ctvom stla�enia C-u nasledovan�ho stla�en�m pr�slu�n�ch ��slic pred
vyvolan�m pr�kazu.  Ak m�te META (alebo EDIT �i ALT) kl�vesu, existuje
alternat�vna mo�nos� zadania numerick�ho argumentu: pridr�te kl�vesu META
a stla�te pr�slu�n� ��slice.  Doporu�ujeme nau�i� sa C-u met�du,
preto�e t� funguje na akomko�vek termin�le.  ��seln� argument sa tie� naz�va
"prefixov� argument", preto�e ho p��ete e�te pred pr�kazom, na ktor� sa
vz�ahuje.

Napr�klad C-u 8 C-f vykon� presun o osem znakov vpred.

>> Sk�ste pou�i� C-n alebo C-p s numerick�m argumentom, na presun kurzoru
   k tomuto riadku s jedin�m pr�kazom.

V��ina pr�kazov pou��va numerick� argument ako opakova�, ale niektor� pr�kazy
ho pou��vaj� in�m sp�sobom.  Zop�r pr�kazov (ale �iaden z t�ch, ktor� ste sa
doteraz nau�ili) ho pou��va ako pr�znak -- pr�tomnos� ��seln�ho argumentu bez
oh�adu na jeho hodnotu sp�sob�, �e sa pr�kaz spr�va in��.

In�m druhom v�nimky s� C-v a M-v.  Ak dostan� numerick� argument, posun�
obrazovku hore alebo dole o zodpovedaj�ci po�et riadkov namiesto obrazoviek.
Napr�klad C-u 4 C-v posunie obrazovku o 4 riadky.

>> Sk�ste teraz stla�i� C-u 8 C-v.

To by malo posun�� obrazovku o 8 riadkov hore.  Pokia� by ste ju chceli
posun�� nasp� dole, m��ete da� argument pr�kazu M-v.

Ak pou��vate X Windows, mali by ste ma� na �avej strane emacsov�ho okna
vysok� obd�nikov� oblas�, nazvan� scrollbar.  M��ete potom text
pos�va� klikan�m my�ou na scrollbar.

>> Sk�ste stla�i� prostredn� tla��tko na vrchole zv�raznenej oblasti
   vo vn�tri scrollbaru.  To by malo text posun�� na poz�ciu dan� t�m, ako
   vysoko alebo n�zko ste klikli.

>> Sk�ste pri stla�enom prostrednom tla�idle pos�va� my�ou hore a dole.
   Uvid�te, ako sa text pos�va hore a dole pod�a toho, ako
   h�bete my�ou.


* KE� EMACS NEREAGUJE
---------------------

Ak Emacs prestane reagova� na Va�e pr�kazy, m��ete prebiehaj�cu
�innos� bezpe�ne zastavi� pomocou C-g.  Pomocou C-g m��ete zastavi�
pr�kaz, ktor�ho �innos� trv� pr�li� dlho.

C-g m��ete pou�i� tie� pre odstr�nenie numerick�ho argumentu pr�kazu,
ktor� nechcete dokon�i�.

>> Stla�te C-u 100 pre vytvorenie numerick�ho argumentu 100 a potom
   stla�te C-g.  Teraz stla�te C-f.  Kurzor by sa mal posun�� iba
   o jeden znak, preto�e ste argument zru�ili prostredn�ctvom
   C-g.

Ak ste omylom stla�ili <ESC>, m��ete sa ho zbavi� pomocou C-g.


* DEAKTIVOVAN� PR�KAZY
----------------------

Niektor� pr�kazy Emacsu s� "deaktivovan�" ("disabled"), aby ich
za��naj�ci pou��vatelia nemohli vyvola� n�hodne.

Ak vyvol�te niektor� z deaktivovan�ch pr�kazov, Emacs zobraz� hl�senie
oznamuj�ce, ktor� pr�kaz to bol, s ot�zkou, �i chcete tento pr�kaz
vykona�.

Ak naozaj chcete pr�kaz vysk��a�, stla�te medzern�k ako odpove�
na t�to ot�zku.  Zvy�ajne, ak nechcete deaktivovan� pr�kaz
vykona�, odpovedzte na t�to ot�zku pomocou "n".

>> Stla�te C-x C-l (�o je deaktivovan� pr�kaz),
   potom na ot�zku odpovedzte n.


* OKN�
------

Emacs m��e ma� nieko�ko okien (windows), pritom ka�d� z nich zobrazuje svoj
vlastn� text.  Ako viac okien pou��va�, objasn�me nesk�r.  Teraz chceme
objasni�, ako sa zbavi� nadbyto�n�ch okien a vr�ti� sa do z�kladnej
jednookennej edit�cie.  Je to jednoduch�:

	C-x 1	Jedno okno (tj. zru�enie v�etk�ch ostatn�ch okien)

Teda vlo�enie Control-x nasledovan� ��slicou 1.  C-x 1 roz��ri okno
obsahuj�ce kurzor cez cel� obrazovku.  Zru�� to v�etky ostatn� okn�.

>> Presu�te kurzor na tento riadok a stla�te C-u 0 C-l
>> Stla�te Control-h k Control-f.
   Pozorujte, ako sa aktu�lne okno zmen�� a objav� sa nov� okno
   kv�li zobrazeniu dokument�cie pre pr�kaz Control-f.

>> Stla�te C-x 1 a pozorujte, ako okno s dokument�ciou zmizne.

Tento pr�kaz sa odli�uje od u� nau�en�ch pr�kazov t�m, �e pozost�va z dvoch
znakov.  Za��na znakom CONTROL-x.  Exostuje cel� s�ria pr�kazov za��naj�cich
na CONTROL-x; ve�a z nich sa t�ka okien, s�borov, bufferov a s�visiacich vec�.
Tieto pr�kazy pozost�vaj� z dvoch, troch alebo �tyroch znakov.


* VKLADANIE A MAZANIE
---------------------

Ak chcete vlo�i� text, proste ho nap��te.  Znaky, ktor� vid�te,
ako A, 7, *, at�., s� Emacsom ch�pan� ako text a vkladan� okam�ite.
Pre vlo�enie znaku nov�ho riadku stla�te <Return> (kl�vesu Enter).

Posledn� znak, ktor� ste nap�sali, m��ete zmaza� stla�en�m <Delback>.
<Delback> je kl�vesa na kl�vesnici -- t� ist�, ktor� norm�lne pou��vate na
zmazanie naposledy nap�san�ho znaku.  Je to zvy�ajne ve�k� kl�vesa p�r riadkov
nad kl�vesou <Return>, a je v��inou ozna�ovan� ako "Delete", "Del" alebo
"Backspace".

Ak je ve�k� kl�vesa na tom mieste ozna�en� ako "Backspace", potom je to ona,
ktor� budete pou��va� ako <Delback>.  M��e tam by� niekde inde e�te kl�vesa
ozna�en� ako "Delete", ale to nie je <Delback>.

V�eobecne, <Delback> ma�e znak bezprostredne pred moment�lnou poz�ciou kurzoru.

>> Vykonajte to teraz -- nap��te nieko�ko znakov a potom ich zma�te
   nieko�k�mi stla�eniami <Delback>.  Nebojte sa zmien v tomto s�bore;
   origin�lny t�torial sa nezmen�.  Toto je Va�a osobn� k�pia.

Ke� sa riadok textu zv��� nato�ko, �e presiahne jeden riadok obrazovky, je
zobrazen� na viacer�ch riadkoch obrazovky.  Riadok textu, ktor� pokra�uje na
�al�om riadku obrazovky, je indikovan� sp�tn�m lom�tkom ("\") (alebo, ak
pou��vate grafick� syst�m, mal� zakriven� ��pka) na pravom okraji obrazovky.

>> Vkladajte text, pokia� nedosiahnete prav�ho okraju, a pokra�ujte vo
   vkladan�. Objav� sa V�m pokra�ovac� riadok.

>> Pou�ite <Delback> pre zmazanie textu, pokia� se riadok textu op� nevojde na
   jeden riadok obrazovky.  Pokra�ovac� riadok zmizne.

Znak nov�ho riadku m��ete zmaza� ako ktor�ko�vek in� znak.  Zmazanie
znaku nov�ho riadku medzi dvoma riadkami sp�sob� ich spojenie do jedin�ho
riadku.  Ak je v�sledn� riadok pr�li� dlh� na to, aby sa vo�iel na ��rku
obrazovky, bude zobrazen� pokra�ovac�m riadkom.

>> Presu�te kurzor na za�iatok riadku a stla�te <Delback>.  To tento
   riadok spoj� s riadkom predch�dzaj�cim.

>> Stla�te <Return> pre znovuvlo�enie zmazan�ho znaku nov�ho riadku.

Spome�te si, �e v��ina pr�kazov Emacsu m��e dosta� po�et opakovan�;
vr�tane textov�ch znakov.  Opakovanie textov�ch znakov ich vlo��
nieko�ko kr�t.

>>  Vysk��ajte si to -- stla�te C-u 8 * pre vlo�enie ********.

Teraz u� pozn�te najz�kladnej�ie sp�soby, ako nie�o v Emacse nap�sa� a ako
opravova� chyby.  M��ete ale tie� maza� text po slov�ch alebo po riadkoch.
Tu je zhrnutie oper�ci� pre mazanie textu:

	<Delback>     Zmazanie znaku bezprostredne pred kurzorom
	C-d   	     Zmazanie znaku nasleduj�ceho za kurzorom

	M-<Delback>   Zru�enie slova bezprostredne pred kurzorom
	M-d	     Zru�enie slova nasleduj�ceho za kurzorom

	C-k	     Zru�enie textu od poz�cie kurzoru do konca riadku
	M-k	     Zru�enie textu do konca aktu�lnej vety

V�imnite si, �e <Delback> a C-d, resp. M-<Delback> a M-d, roz�iruj� paralelu
za�at� C-f a M-f (pravda, <Delback> naozaj nie je control znak, ale t�m sa
nebudeme tr�pi�).  C-k a M-k s� ako C-e a M-e v zmysle vz�ahu riadkov k vet�m.

�ubovo�n� �as� buffera m��ete zru�i� aj nasleduj�cim sp�sobom.  Presu�te sa
na koniec tejto �asti a stla�te C-@ alebo C-SPC (�ubovo�n� z t�chto
kombin�ci�). (SPC znamen� medzern�k.)  Presu�te sa na druh� koniec tejto
�asti a stla�te C-w.  Text medzi t�mito poz�ciami bude zru�en�.

>> Presu�te kurzor na p�smeno � na za�iatku predch�dzaj�ceho odstavca.
>> Stla�te C-SPC.  Emacs by mal zobrazi� v spodnom riadku obrazovky spr�vu
   "Mark set".
>> Presu�te kurzor na p�smeno c v slove "koniec" na druhom riadku
   odstavca.
>> Stla�te C-w.  Text, ktor� za��na p�smenom L a kon�� pred p�smenom "c"
   bude zru�en�.

Uvedomte si, �e rozdiel medzi "ru�en�m" ("killing") a "mazan�m"
("deleting") je ten, �e "zru�en�" veci m��u by� vhoden� sp�, zatia� �o
"zmazan�" nie.  V�eobecne pr�kazy, ktor� m��u zmaza� v��ie mno�stvo
textu, ukladaj� text, zatia� �o pr�kazy, ktor� ma�� jedin� znak alebo
iba pr�zdne riadky a medzery, mazan� text neukladaj�.

>> Presu�te kurzor na za�iatok nepr�zdneho riadku.
   Potom stla�te C-k pre zru�enie textu na tomto riadku.
>> Stla�te C-k druh� kr�t.  Uvid�te, �e to zru�� znak nov�ho riadku, ktor�
   je za t�mto riadkom.

V�imnite si, �e jedno C-k zru�� obsah riadku a druh� C-k zru�� riadok
samotn� a posunie v�etky �al�ie riadky hore.  C-k spracov�va numerick�
argument �peci�lne: zru�� zodpovedaj�ci po�et riadkov VR�TANE ich
obsahu.  To u� nie je opakovanie.  C-u 2 C-k zru�� dva riadky a ich
obsah; dvojit� stla�enie C-k by toto obvykle nespravilo.

Vracanie textov sp� sa naz�va "vhadzovanie" ("yanking").  (Predstavte
si op�tovn� vhadzovanie, vracanie sp� textu, ktor� bol odstr�nen�.)
Zmazan� text m��ete vhodi� bu� na to ist� miesto, odkia� bol zmazan�,
alebo na in� miesto v bufferi, alebo dokonca aj do in�ho s�boru.
Text m��ete vhodi� aj viac kr�t, ke� vytv�rate jeho �al�ie k�pie.

Pr�kazom na vhadzovanie je C-y.  Tento pr�kaz vlo�� posledn� zmazan�
text na poz�ciu, na ktorej sa nach�dza kurzor.

>> Sk�ste to; stla�te C-y pre vhodenie textu sp�.

Ak stla��te C-k nieko�ko kr�t po sebe. v�etok zmazan� text je ulo�en�
spolu tak, aby bolo mo�n� vhodi� sp� v�etky riadky naraz.

>> Stla�te nieko�ko kr�t C-k.

Teraz obnovte naposledy zru�en� text:

>> Stla�te C-y.  Potom posu�te kurzor o nieko�ko riadkov ni��ie a stla�te
   C-y znovu.  Teraz vid�te, ako je mo�n� kop�rova� text.

�o ke� m�te nejak� text, ktor� by ste radi vhodili sp� a potom zru��te
nie�o in�ho?  C-y by vlo�ilo posledn� zru�en� text.  Ale predch�dzaj�ci
text ni je straten�.  M��ete ho z�ska� sp� pou�it�m pr�kazu M-y.  Potom,
�o sprav�te C-y pre z�skanie posledn�ho zru�en�ho textu, stla�enie M-y
vymen� tento vhoden� text za predch�dzaj�ci zru�en� text.  �al��mi a
�al��mi stla�eniami M-y dost�vate predch�dzaj�ce a predch�dzaj�ce zru�en�
texty.  Ke� dosiahnete text, ktor� h�ad�te, nemus�te s n�m pre jeho
uchovanie ni� �al�ieho robi�.  Jednoducho vhoden� text ponechajte, kde
je, a pokra�ujte v edit�cii.

Ak opakujete M-y dostato�ne dlho, dostanete se sp� k v�chodziemu
bodu (posledne zru�en�mu textu).

>> Zru�te riadok, presu�te kurzor niekam inam a zru�te in� riadok.
   Potom vykonajte C-y pre vr�tenie druh�ho zru�en�ho riadku.
   Potom stla�te M-y a vhoden� riadok bude nahraden� prv�m zru�en�m riadkom.
   Opakujte M-y a pozorujte, �o dost�vate.  Pokra�ujte v tom, pokia� sa
   znova neobjav� druh� zru�en� riadok a potom nieko�ko �al��ch.
   Ak chcete, m��ete sk�si� preda� M-y kladn� a z�porn� argumenty.


* UNDO
------

Ak vykon�te v texte zmenu a potom zist�te, �e to bol omyl, m��ete
zmenu vr�ti� pr�kazom undo, C-x u.

C-x u obvykle vr�ti zmeny vykonan� jedn�m pr�kazom; pokia� C-x u
zopakujete nieko�ko kr�t po sebe, ka�d� opakovanie vr�ti jeden �al��
pr�kaz.

S� ale dve v�nimky: pr�kazy, ktor� nemenia text, sa nepo��taj� (to
zah��a pr�kazy pre pohyb kurzoru a rolovanie) a znaky vkladaj�ce
samy seba s� obvykle spracov�van� v skupin�ch a� po 20.  (To je kv�li
tomu, aby sa zredukoval po�et C-x u nutn�ch pre vr�tenie vkladan�ho
textu.)

>> Zru�te tento riadok pomocou C-k, stla�te potom C-x u a riadok by sa mal
   znova objavi�.

Alternat�vny undo pr�kaz je C-_; pracuje rovnako ako C-x u, je v�ak
menej pracn� ho aplikova� nieko�ko kr�t za sebou.  Nev�hodou C-_ je, �e
na niektor�ch kl�vesniciach nie je jasn�, ako ho vyvola�.  To je d�vod,
pre�o pon�kame aj C-x u.  Na niektor�ch termin�loch m��ete C-_ vyvola�
stla�en�m / pri stla�enom CTRL.

Numerick� argument pre C-_ a C-x u funguje ako po�et opakovan�.

Pomocou pr�kazu undo m��ete vr�ti� zru�en� aj zmazan� text. Rozdiel medzi
mazan�m a ru�en�m textu ovplyv�uje mo�nos� vhodenia tohto textu pomocou
C-y, neovplyv�uje ale mo�nosti pr�kazu undo.


* S�BORY
--------

Aby text, ktor� editujete, zostal trvale uchovan�, mus�te ho ulo�i� do
s�boru.  Inak by bol po ukon�en� Emacsu straten�.  Svoju edit�ciu
spoj�te so s�borom "vyh�adan�m" ("finding") s�boru.  (Tie� sa to
naz�va "nav�t�venie" ("visiting") s�boru.)

Vyh�adanie s�boru znamen�, �e vid�te jeho obsah v Emacse.  V mnoh�ch
oh�adoch je to, ako by ste editovali priamo ten s�bor.  Napriek tomu zmeny,
ktor� prostredn�ctvom Emacsu rob�te, sa nestan� trval�mi, pokia� tieto
zmeny do s�boru "neulo��te" ("save").  T�m sa zamedz� nechcen�mu ponechaniu
�iasto�ne zmenen�ho s�boru v syst�me.  Dokonca aj ke� s�bor ulo��te,
Emacs uchov� p�vodn� s�bor pod zmenen�m n�zvom pre pr�pad, �e by ste
zistili, �e va�e �pravy boli chybn�.

Ke� sa pozriete do dolnej �asti obrazovky, uvid�te riadok, ktor� za��na a
kon�� poml�kami a na za�iatku m� "--:-- TUTORIAL.sk" alebo nie�o podobn�ho.
T�to �as� obrazovky obvykle obsahuje meno s�boru, ktor� je pr�ve
nav�t�ven�.  Akur�t teraz m�te nav�t�ven� s�bor nazvan� "TUTORIAL.sk",
ktor� je Va�ou osobnou �m�raciou k�piou t�torialu Emacsu.  Ke� v Emacse
vyh�ad�te s�bor, jeho meno sa objav� presne na tom mieste.

�al�ou vecou s�visiacou s pr�kazom pre vyh�adanie s�boru je to, �e mus�te
poveda�, ktor� meno s�boru chcete.  Hovor�me, �e pr�kaz "��ta argument
z termin�lu" (v tomto pr�pade je argumentom meno s�boru).  Potom, �o
vyvol�te pr�kaz

	C-x C-f   Vyh�adanie s�boru

Emacs sa V�s op�ta na meno s�boru.  Meno s�boru, ktor� p��ete, sa
objavuje v spodnom riadku obrazovky, ktor� sa v tejto situ�cii naz�va
minibuffer.  Pre edit�ciu mena s�boru m��ete pou��va� obvykl� edita�n�
pr�kazy Emacsu.

Zad�vanie mena s�boru (v�eobecne ak�ko�vek vstup z minibuffera) m��ete
zru�i� pr�kazom C-g.

>> Stla�te C-x C-f a potom C-g.  To minibuffer zru�� a tie� to zru��
   pr�kaz C-x C-f, ktor� minibuffer pou�il.  Tak�e nevyh�ad�te �iadny
   s�bor.

Po nap�san� mena s�boru stla�te <Return> na jeho ukon�enie.
Pr�kaz C-x C-f potom za�ne pracova� a vyh�ad� s�bor, ktor� ste zvolili.
Po skon�en� pr�kazu C-x C-f minibuffer zmizne.

Po malej chv�li sa obsah s�boru objav� na obrazovke a m��ete ho
editova�.  Ke� chcete zmeny natrvalo ulo�i�, pou�ite pr�kaz

	C-x C-s   Ulo�enie s�boru

To skop�ruje text z Emacsu do s�boru.  Ke� to sprav�te prv� kr�t, Emacs
premenuje p�vodn� s�bor na s�bor s nov�m menom, aby nebol straten�.
Nov� meno je vytvoren� pridan�m "~" na koniec p�vodn�ho mena s�boru.

Ke� je ukladanie dokon�en�, Emacs zobraz� meno zap�san�ho s�boru.
Mali by ste uklada� rozumne �asto, aby ste nestratili pr�li� ve�a pr�ce
v pr�pade p�du syst�mu.

>> Stla�te C-x C-s pre ulo�enie Va�ej k�pie t�torialu.
   Malo by to zobrazi� "Wrote ...TUTORIAL.sk" v spodnom riadku obrazovky.

POZN�MKA: Na niektor�ch syst�moch sp�sob� stla�enie C-x C-s zatuhnutie
obrazovky a nevid�te �iadny �al�� v�stup z Emacsu.  To znamen�, �e
"vlastnos�" opera�n�ho syst�mu nazvan� "flow control" zachyt�va C-s a
nepust� ho k Emacsu.  Pre odtuhnutie obrazovky stla�te C-q.  Potom
v sekcii "Spontaneous Entry to Incremental Search" v manu�le Emacsu
vyh�adajte radu, ako sa vysporiada� s touto "vlastnos�ou".

Existuj�ci s�bor m��ete vyh�ada�, aby ste ho mohli prehliada� alebo
editova�.  M��ete tie� vyh�ada� s�bor, ktor� e�te neexistuje.  To je
sp�sob, ak�m sa d� vytvori� s�bor v Emacse: vyh�adajte s�bor, ktor�
bude na za�iatku pr�zdny a potom za�nite vklada� text ur�en� pre tento
s�bor.  Ke� po�iadate o ulo�enie, Emacs skuto�ne vytvor� s�bor
s textom, ktor� ste vlo�ili.  Od tej chv�le sa potom m��ete c�ti�, ako
keby ste editovali u� existuj�ci s�bor.


* BUFFERY
---------

Ak vyh�ad�te pomocou C-x C-f druh� s�bor, prv� s�bor v Emacse
zost�va.  M��ete sa do� sp� prepn�� jeho op�tovn�m vyh�adan�m
pomocou C-x C-f.  T�mto sp�sobom m��ete do Emacsu dosta� pomerne ve�a
s�borov.

>> Vytvorte s�bor pomenovan� "foo" stla�en�m C-x C-f foo <Return>.
   Potom vlo�te nejak� text, zme�te ho a ulo�te "foo" stla�en�m C-x C-s.
   Nakoniec stla�te C-x C-f TUTORIAL.sk <Return>, ��m sa vr�tite sp� do
   t�torialu.

Emacs uklad� text ka�d�ho s�boru do objektu naz�van�ho "buffer".
Vyh�adanie s�boru vytvor� v Emacse nov� buffer.  Ak chcete vidie� zoznam
bufferov, ktor� moment�lne existuj� vo Va�om procese Emacs, stla�te:

	C-x C-b   Zoznam bufferov

>> Sk�ste teraz C-x C-b.

Uvid�te, �e ka�d� buffer m� v zozname meno a m��e tam ma� tie� meno s�boru,
ktor�ho text obsahuje.  AK�KO�VEK text, ktor� vid�te v emacsovom okne, je v�dy
s��as�ou nejak�ho bufferu.

>> Stla�te C-x 1, aby ste sa zbavili zoznamu bufferov.

Ak m�te nieko�ko bufferov, iba jeden z nich je "aktu�lny".  Je to ten buffer,
ktor� pr�ve upravujete.  Ak chcete upravova� in� buffer, mus�te sa do�ho
"prepn��".  Ak sa chcete prepn�� do bufferu so s�borom, m��ete ho znova otvori�
pr�kazom C-x C-f.  Ale existuje jednoduch�� sp�sob: pou�ite pr�kaz C-x b.  Pri
tomto pr�kaze mus�te nap�sa� meno bufferu.

>> Nap��te C-x b foo <Return> na vr�tenie sa do bufferu "foo", ktor� uchov�va
   text s�boru "foo".  Potom nap��te C-x b TUTORIAL.sk <Return> na vr�tenie sa
   do tohto n�vodu.

V��inu �asu, meno bufferu je tak� ist� ako meno s�boru (bez n�zvu adres�ra).
Ale nie je to v�dy pravda.  Zoznam bufferov vytvoren� s C-x C-b v�dy uk�e men�
ka�d�ho bufferu.

HOCAK� text, ktor� vid�te v okne Emacsu je v�dy �as� nejak�ho bufferu.
Niektor� buffery nezodpovedaj� s�borom.  Napr�klad, buffer pomenovan�
"*Buffer List*" nem� �iadny s�bor.  Je to buffer, ktor� obsahuje zoznam
bufferov, vytvoren� pomocou C-x C-b.  Buffer nazvan� "*Messages*" tie�
nezodpoved� s�boru�obsahuje spr�vy, ktor� sa objavili na spodnom riadku po�as
v�ho sedenia s Emacsom.

>> Nap��te C-x b *Messages* <Return> a pozrite sa na buffer so spr�vami.  Potom
   nap��te C-x b TUTORIAL.sk <Return> na vr�tenie sa do tohto n�vodu.

Ak zmen�te text jedn�ho s�boru a potom vyh�ad�te in� s�bor,
nesp�sob� to ulo�enie prv�ho s�boru.  Jeho zmeny zost�vaj� v Emacse
uchovan� v jemu zodpovedaj�com buffere.  Vytvorenie a �prava druh�ho
s�boru nem� �iadny vplyv na buffer prv�ho s�boru.  To je ve�mi
u�ito�n�, ale tie� to znamen�, �e potrebujete vhodn� sp�sob, ako ulo�i�
buffer prv�ho s�boru.  Nutnos� prepn�� sa sp� pomocou C-x C-f, aby
ho bolo mo�n� ulo�i� prostredn�ctvom C-x C-s, by bola nemiestne
ob�a�uj�ca.  Tak�e m�me

	C-x s     Ulo�enie niektor�ch bufferov

C-x s sa V�s sp�ta na ka�d� buffer, ktor� obsahuje zmeny, ktor� ste
neulo�ili.  Pre ka�d� tak� buffer sa V�s sp�ta, �i ho m� ulo�i�.

>> Vlo�te riadok textu a potom stla�te C-x s.
   Emacs by sa V�s mal op�ta�, �i m� by� ulo�en� buffer nazvan� TUTORIAL.sk.
   Odpovedzte na t�to ot�zku �no (yes) stla�en�m "y".


* ROZ�IROVANIE SADY PR�KAZOV
----------------------------

Existuje omnoho, omnoho viac pr�kazov Emacsu, ako tie, ktor� by v�bec mohli
by� rozmiestnen� na v�etky control a meta znaky.  Emacs tento probl�m
obch�dza prostredn�ctvom X (eXtend) pr�kazu.  Ten vznik� dvoma sp�sobmi:

	C-x	Znakov� eXtend.  Nasledovan� jedn�m znakom.
	M-x	Pomenovan� pr�kaz eXtend.  Nasledovan� dlh�m n�zvom.

To s� pr�kazy, ktor� s� v�eobecne u�ito�n�, ale menej �asto pou��van�
ako tie, ktor� ste sa u� nau�ili.  U� ste videli dva z nich: s�borov�
pr�kazy C-x C-f pre vyh�adanie a C-x C-s pre ulo�enie.  In� pr�klad je
pr�kaz pre ukon�enie Emacsu -- tj. pr�kaz C-x C-c.  (Nemajte obavy
o stratu zmien, ktor� ste spravili; C-x C-c pon�kne ulo�enie ka�d�ho
zmenen�ho s�boru pred t�m, ne� sa Emacs skon��.)

C-z je pr�kaz na *do�asn�* opustenie Emacsu -- m��ete sa po �om do
spusten�ho Emacsu vr�ti�.

Na syst�moch, ktor� to umo��uj�, C-z Emacs "pozastav�"; tzn. vr�ti V�s
do shellu, ale Emacs neskon��.  V najbe�nej��ch shelloch sa m��ete do
Emacsu vr�ti� pr�kazom `fg' alebo pomocou `%emacs'.

Na syst�moch, ktor� pozastavovanie procesov nemaj� implementovan�, C-z
vytvor� subshell be�iaci pod Emacsom, aby V�m dal �ancu spusti� in�
programy a potom sa do Emacsu vr�ti�; nevykon� teda prav� opustenie
Emacsu.  V tom pr�pade je obvyklou cestou n�vratu zo subshellu do Emacsu
shellov� pr�kaz `exit'.

Chv��a pre pou�itie C-x C-c nastane vtedy, ke� sa chyst�te odhl�si� sa zo
syst�mu.  Spr�vne je to tie� pri ukon�ovan� Emacsu vyvolan�ho po�tov�m
programom a r�znymi in�mi utilitami, preto�e tie nemusia vedie�, ako si poradi�
s pozastaven�m Emacsu.  Napriek tomu za norm�lnych okolnost�, pokia� sa
nechyst�te odhl�si�, je lep�ie Emacs pozastavi� pomocou C-z ako ho ukon�i�.

Existuje mnoho C-x pr�kazov.  Tu je zoznam t�ch, ktor� ste sa u� nau�ili:

	C-x C-f		Vyh�adanie s�boru
	C-x C-s		Ulo�enie s�boru
	C-x C-b		Zoznam bufferov
	C-x C-c		Ukon�enie Emacsu
	C-x 1		Zru�enie v�etk�ch okien okrem jedn�ho
	C-x u		Undo

Pomenovan� eXtended pr�kazy s� pr�kazy, ktor� s� pou��van� e�te menej, alebo
pr�kazy, ktor� s� pou��van� iba v ist�ch m�doch.  Pr�kladom je pr�kaz
replace-string, ktor� glob�lne nahrad� jeden re�azec in�m.  Ke� stla��te M-x,
vyp��e sa na spodnom riadku obrazovky prompt M-x a vy by ste mali zada� meno
pr�kazu; v tomto pr�pade "replace-string".  Jednoducho nap��te "repl s<TAB>"
a Emacs n�zov dopln�. (<TAB> je kl�vesa Tab, be�ne sa nach�dza nad kl�vesou
CapsLock alebo Shift na �avom okraji kl�vesnice.)  Skon�ite zad�vanie mena
pr�kazu pomocou <Return>.

Pr�kaz replace-string vy�aduje dva argumenty -- re�azec, ktor� m� by�
nahraden�, a re�azec, ktor� ho m� nahradi�.  Ka�d� argument mus�te
ukon�i� pomocou <Return>.

>> Presu�te kurzor na pr�zdny riadok dva riadky pod t�mto.
   Potom nap��te M-x repl s<Return>zmenil<Return>modifikoval<Return>.

   V�imnite si, ako sa tento riadok zmenil: nahradili ste slovo
   z-m-e-n-i-l slovom "modifikoval", kdeko�vek sa za aktu�lnou poz�ciou
   kurzoru vyskytlo.


* AUTOMATICK� UKLADANIE
-----------------------

Ak ste spravili zmeny v s�bore, ale nem�te ich e�te ulo�en�,
m��u by� v pr�pade p�de syst�mu straten�.  Aby v�s Emacs pred t�m ochr�nil,
periodicky zapisuje "auto save" s�bor pre ka�d� s�bor, ktor�
editujete.  Meno auto save s�boru m� na za�iatku a na konci #;
napr�klad ak sa V� soubor naz�va "hello.c", jeho auto save
s�bor sa naz�va "#hello.c#".  Ak s�bor ulo��te norm�lnym sp�sobom,
Emacs auto save s�bor zma�e.

Ak nastane p�d syst�mu, m��ete svoje �pravy obnovi� z auto-save
s�boru, a to norm�lnym vyh�adan�m s�boru (toho, ktor� ste editovali,
nie auto save s�boru) a n�sledn�m spusten�m M-x recover-file<return>.
Na �iados� o potvrdenie odpovedzte zadan�m yes<return> pre pokra�ovanie a
obnovenie auto-save d�t.


* ECHO OBLAS�
-------------

Ke� Emacs vid�, �e p��ete pr�kazy pomaly, ukazuje V�m ich v spodnej
�asti obrazovky v oblasti naz�vanej "echo oblas�".  Echo oblas� obsahuje
doln� riadok obrazovky.


* STAVOV� RIADOK
----------------

Riadok bezprostredne nad echo oblas�ou sa naz�va "stavov� riadok"
("mode line").
Stavov� riadok vrav� nie�o ako:

--:** TUTORIAL.sk       (Fundamental)--L670--58%----------------

Tento riadok pod�va u�ito�n� inform�ciu o stave Emacsu a texte, ktor�
editujete.

U� viete, �o znamen� meno s�boru -- je to s�bor, ktor� ste vyh�adali.
-NN%-- ozna�uje Va�u aktu�lnu poz�ciu v texte; vrav�, �e NN percent textu
je nad horn�m okrajom obrazovky.  Ak je za�iatok s�boru na obrazovke, je
tu --Top-- a nie --00%--.  Ak je koniec textu na obrazovke, je tu
--Bot--.  Ak sa d�vate na tak mal� text, �e sa cel� vojde na obrazovku,
stavov� riadok vrav� --All--.

P�smeno L a ��slice ozna�uj� poz�ciu in�m sp�sobom, ud�vaj� riadok, na ktorom
sa nach�dza kurzor.

Hviezdi�ky bl�zko za�iatku znamenaj�, �e ste text zmenili.  Tesne po
vyh�adan� alebo ulo�en� s�boru v tejto �asti stavov�ho riadku nie s� �iadne
hviezdi�ky, iba poml�ky.

�as� stavov�ho riadku v z�tvork�ch vrav�, v ak�ch edita�n�ch m�doch sa
nach�dzate.  Implicitn� m�d je Fundamental, �o je ten, ktor� moment�lne
pou��vate.  Je pr�kladom hlavn�ho m�du ("major mode").

Emacs m� cel� rad hlavn�ch m�dov.  Niektor� z nich s� ur�en� pre
editovanie r�znych programovac�ch jazykov a/alebo textov ako napr. Lisp m�d,
Text m�d, at�.  V �ubovo�nom okamihu je akt�vny pr�ve jeden hlavn� m�d a
jeho meno je mo�n� n�js� v stavovom riadku na mieste, kde je teraz
"Fundamental".

Ka�d� hlavn� m�d men� chovanie niektor�ch pr�kazov.  Napr�klad existuj�
pr�kazy pre vytv�ranie koment�rov v programe, a preto�e ka�d� programovac�
jazyk m� in� predstavu o tom, ako m� koment�r vyzera�,
mus� ka�d� hlavn� m�d vklada� koment�re inak.  Ka�d� hlavn� m�d je
vlastne meno extended pr�kazu, ktor�m sa do tohoto m�du m��ete
prepn��.  Napr�klad M-x fundamental-mode je pr�kaz pre prepnutie sa do
Fundamental m�du.

Ak sa chyst�t meni� norm�lny text, ako napr�klad tento s�bor, pravdepodobne by
ste mali pou�i� Text m�d.
> Nap��te M-x text-mode <Return>.

Nebojte sa, �iadny z pr�kazov, ktor� ste sa nau�ili, chovanie Emacsu nijako
v�znamne nezmen�.  M��ete si ale v�imn��, �e M-f a M-b teraz pracuj�
s apostrofmi ako so s��as�ou slova.  Pred t�m, vo Fundamental m�de, M-f
a M-b pracovali s apostrofmi ako odde�ova�mi slov.

Hlavn� m�dy oby�ajne robia men�ie zmeny, ako bola t�to: pr�kazy v��inou
robia "to ist�", ale v ka�dom hlavnom m�de pracuj� trochu inak.

Dokument�ciu k aktu�lnemu hlavn�mu m�du si m��ete zobrazi� stla�en�m C-h m.

>> Raz alebo viac kr�t pou�ite C-u C-v, aby ste tento riadok dostali
   na vrchol obrazovky.
>> Stla�te C-h m, aby ste videli, ako sa Text m�d l��i od Fundamental
   m�du.
>> Stla�te C-x 1 pre odstr�nenie dokument�cie z obrazovky.

Hlavn� m�dy sa naz�vaj� hlavn� preto, �e tie� existuj� ved�aj�ie m�dy
(minor modes).  Ved�aj�ie m�dy nie s� alternat�vou k hlavn�m m�dom, ale
ich mal� modifik�cie.  Ka�d� ved�aj�� m�d m��e by� zapnut� alebo vypnut�
s�m o sebe nez�visle na v�etk�ch ostatn�ch ved�aj��ch m�doch a nez�visle na
hlavnom m�de.  Tak�e nemus�te pou��va� �iadny ved�aj�� m�d alebo m��ete
pou��va� jeden ved�aj�� m�d alebo �ubovo�n� kombin�ciu nieko�k�ch
ved�aj��ch m�dov.

Jedn�m z ve�mi u�ito�n�ch ved�aj��ch m�dov, hlavne pre �pravy slovensk�ch
textov, je Auto Fill m�d.  Ke� je tento m�d zapnut�, Emacs zalom� riadok
medzi dvoma slovami, kedyko�vek vklad�te text a riadok sa stane pr�li�
dlh�m.

Auto Fill m�d m��ete zapn�� vykonan�m M-x auto-fill-mode<Return>.
Ak je tento m�d zapnut�, m��ete ho vypn�� vykonan�m M-x
auto-fill-mode<Return>.  Ak je m�d vypnut�, tento pr�kaz ho zap�na,
a ak je m�d zapnut�, tak ho tento pr�kaz vyp�na.  Vrav�me, �e tento
pr�kaz prep�na ("toggles") tento m�d.

>> Nap��te te�a M-x auto-fill-mode<Return>.  Potom vkladajte "asdf " st�le
   dookola tak dlho, pokia� neuvid�te, ako sa vkladan� riadok rozdel� na dva
   riadky.  Do textu mus�te vklada� medzery preto, �e Auto Fill m�d
   zalamuje riadky iba v medzer�ch.

Okraj je obvykle nastaven� na 70 znakov, ale m��ete to zmeni� pr�kazom
C-x f.  Hodnotu okraju, ktor� si prajete, by ste mali preda� ako
numerick� argument.

>> Nap��te C-x f s argumentom 20.  (C-u 2 0 C-x f).
   Potom nap��te nejak� text a pozorujte, ako Emacs vyp��a riadky po
   20. znakoch.  Potom nastavte okraj sp� na 70 op�tovn�m pou�it�m
   C-x f.

Ak sprav�te zmeny uprostred odstavca, Auto Fill m�d ho
nepreform�tuje.
Pre preform�tovanie odstavca stla�te M-q (Meta-q) s kurzorom vn�tri
odstavca.

>> Presu�te kurzor do predch�dzaj�ceho odstavcu a stla�te M-q.


* VYH�AD�VANIE
--------------

Emacs vie v texte vyh�ad�va� re�azce (tj. skupiny spojen�ch znakov alebo
slov) smerom vpred alebo vzad.  H�adanie re�azca je pr�kaz pres�vaj�ci
kurzor; presunie kurzor na najbli��ie miesto, kde sa tento re�azec nach�dza.

Vyh�ad�vac� pr�kaz Emacsu sa l��i od vyh�ad�vac�ch pr�kazov v��iny
editorov v tom zmysle, �e je "inkrement�lny".  To znamen�, �e vyh�ad�vanie
sa rob� u� v okam�iku, ke� zad�vate h�adan� re�azec.

Pr�kaz pre h�adanie vpred je C-s a pre h�adanie vzad C-r.
POZOR!  E�te to nesk��ajte.

Ke� stla��te C-s, uvid�te v echo oblasti prompt "I-search".  To V�m
vrav�, �e Emacs sa nach�za v stave, ktor� sa naz�va inkrement�lne h�adanie,
a �ak�, k�m mu zad�te, �o chcete h�ada�.  <RET> h�adanie ukon��.

>> Teraz za�nite h�adanie stla�en�m C-s.  POMALY, p�smeno po p�smene, p��te
   slovo 'kurzor'.  Po ka�dom p�smene si v�imnite, �o sa deje s kurzorom.
   Teraz ste vyh�adali "kurzor" prv� kr�t.
>> Stla�te C-s znova, aby ste na�li �al�� v�skyt slova "kurzor".
>> Teraz �tyri kr�t stla�te <Delback> a pozerajte, ako sa kurzor
   pres�va.
>> Stla�te <RET> pre ukon�enie h�adania.

Videli ste, �o sa stalo?  Emacs sa v inkrement�lnom h�adan� pok��a
prejs� na �al�� v�skyt re�azca, ktor� ste dosia� nap�sali.  Ak chcete
prejs� na �al�� v�skyt 'kurzor', jednoducho stla�te C-s zas.
Ak u� �iadny tak� v�skyt nie je, Emacs p�pne a povie V�m, �e
h�adanie moment�lne "zlyh�va", C-g h�adanie ukon��.

POZN�MKA: Na niektor�ch syst�moch stla�enie C-s sp�sob� zatuhnutie
obrazovky a neuvid�te �iadny �al�� v�stup z Emacsu.  To znamen�, �e
"vlastnos�" opera�n�ho syst�mu nazvan� "flow control" zachyt�va C-s a
nepust� ho k Emacsu.  Pre odtuhnutie obrazovky stla�te C-q.  Potom
vyh�adajte v sekcii "Spontaneous Entry to Incremental Search" v manu�le
Emacsu radu, ako ob�s� t�to "vlastnos�".

Ak uprostred inkrement�lneho h�adania stla��te <Delback>, uvid�te,
�e posledn� znak v h�adanom re�azci zmizne a h�adanie sa vracia na posledn�
miesto h�adania.  Predpokladajme napr�klad, �e ste nap�sali "c", aby ste
na�li prv� v�skyt "k".  Ak teraz stla��te "u", kurzor sa presunie na
prv� v�skyt "ku".  Teraz stla�te <Delback>.  To vyma�e "u" z h�adan�ho
re�azca a kurzor sa presunie sp� na prv� v�skyt "k".

Ak uprostred h�adania stla��te control alebo meta znak (s nieko�k�mi
v�nimkami -- znaky, ktor� s� �peci�lne v h�adan�, ako C-s a C-r),
h�adanie bude ukon�en�.

C-s za��na h�adanie, ktor� h�ad� ak�ko�vek v�skyt h�adan�ho re�azca ZA
aktu�lnu poz�ciu kurzoru.  Ak chcete nie�o h�ada� v predch�dzaj�com texte,
stla�te namiesto C-s  C-r.  V�etko, �o sme povedali o C-s, plat� tie� o C-r
okrem toho, �e smer h�adania je opa�n�.


* VIAC OKIEN
------------

Jednou z pekn�ch vlastnost� Emacsu je to, �e m��e na obrazovke zobrazi�
viac okien s��asne.

>> Presu�te kurzor na tento riadok a stla�te C-u 0 C-l (to je CONTROL-L, nie
   CONTROL-1).

>> Ak stla��te C-x 2, obrazovka sa rozdel� na dve okn�.
   Obidve okn� zobrazuj� tento t�torial.  Kurzor zost�va na vrchu okna.

>> Stla�te C-M-v pre rolovanie spodn�ho okna.
   (Ak nem�te skuto�n� kl�vesu Meta, stla�te ESC C-v.)

>> Stla�te C-x o ("o" ako "other") pre presun kurzoru do doln�ho okna.
>> Pou�ite C-v a M-v v spodnom okne pre jeho rolovanie.
   Pokra�ujte v ��tan� t�chto in�trukci� v hornom okne.

>> Znovu stla�te C-x o pre presun kurzoru sp� do horn�ho okna.
   Kurzor v hornom okne je presne na mieste, kde bol p�vodne.

M��ete �alej pou��va� C-x o pre prep�nanie medzi oknami.  Ka�d� okno m� svoju
vlastn� poz�ciu kurzoru, ale kurzor zobrazuje iba jedno okno.
V�etky obvykl� edita�n� pr�kazy platia pre okno, v ktorom sa nach�dza
kurzor.  Toto okno naz�vame "akt�vne okno" ("selected window").

Pr�kaz C-M-v je ve�mi u�ito�n�, ak v jednom okne editujete text a
druh� okno pou��vate iba pre preh�ad.  M��ete nech�va� kurzor st�le
v okne, kde editujete, a postupova� po druhom okne pomocou C-M-v.

C-M-v je pr�kladom CONTROL-META znaku.  Ak m�te skuto�n� META kl�vesu,
m��ete vyvola� C-M-v pridr�an�m oboch kl�ves CTRL a META pri stla�en� v.
Nez�le�� na tom, �i stla��te ako prv� kl�vesu CTRL alebo META, preto�e obe
tieto kl�vesy funguj� ako modifik�tory kl�ves, ktor� stla��te.

Ak nem�te skuto�n� META kl�vesu, m��ete namiesto nej pou�i� ESC, na
porad� z�le��: mus�te stla�i� ESC a potom CTRL-v; CTRL-ESC v by
nefungovalo.  To preto, lebo ESC je samostatn� znak, a nie modifik�tor.

>> Stla�te C-x 1 (v hornom okne), aby ste sa zbavili doln�ho okna.

(Ak by ste C-x 1 stla�ili v dolnom okne, odstr�nilo by to horn� okno.
Ch�pte tento pr�kaz ako "ponechaj akur�t jedno okno -- to, v ktorom
akur�t som".)

Nemus�te v oboch okn�ch zobrazova� ten ist� buffer.  Ak pou�ijete
C-x C-f pre vyh�adanie s�boru v jednom z okien, druh� okno sa nezmen�.
M��ete vyh�ad�va� s�bory v oboch okn�ch nez�visle.

Tu je �al�� sp�sob, ako vyu�i� dve okn� na zobrazenie dvoch r�znych vec�:

>> Stla�te C-x 4 C-f nasledovan� menom niektor�ho z Va�ich s�borov.
   Dokon�ite to pomocou <Return>.  Vid�te zadan� s�bor v dolnom okne.
   Presunul sa tam aj kurzor.

>> Stla�te C-x o pre presun sp� do horn�ho okna a C-x 1 pre zmazanie
   doln�ho okna.


* REKURZ�VNE EDITA�N� �ROVNE
----------------------------

Ob�as sa dostanete do nie�oho, �o sa naz�va "rekurz�vna edita�n� �rove�"
("recursive editing level").  To je indikovan� hranat�mi z�tvorkami v
stavovom riadku obklopuj�cemu z�tvorky okolo mena hlavn�ho m�du.
Napr�klad m��ete vidie� [(Fundamental)] namiesto (Fundamental).

Aby ste sa dostali z rekurz�vnej edita�nej �rovne, stla�te ESC ESC ESC.
To je v�eobecn� "vyskakovac�" pr�kaz.  M��ete ho pou�i� tie� pre odstr�nenie
niektor�ch okien a vysko�enie z minibuffera.

>> Stla�te M-x, aby ste sa dostali do minibuffera; potom stla�te
   ESC ESC ESC, aby ste sa z neho dostali von.

Z rekurz�vnej edita�nej �rovne nem��ete vysko�i� pomocou C-g.  To preto, �e
C-g je vyu��van� pre ru�enie pr�kazov a argumentov VO VN�TRI rekurz�vnej
edita�nej vrstvy.


* Z�SKANIE �AL�EJ N�POVEDY
--------------------------

V tomto t�toriale sme sa pok�sili V�m poskytn�� dostatok inform�ci�,
aby ste mohli za�a� Emacs pou��va�.  V Emacse je toho to�ko, �e by bolo
nemo�n� to v�etko objasni� v tomto n�vode.  V ka�dom pr�pade sa o Emacse
m��ete nau�i� viac, preto�e m� ve�a u�ito�n�ch vlastnost�.  Emacs pon�ka
pr�kazy pre ��tanie dokument�cie svojich pr�kazov.  V�etky tieto "help"
pr�kazy za��naj� znakom Control-h, ktor� sa naz�va "help znak".

Pre pou�itie vlastnost� n�povedy stla�te znak C-h a potom znak hovoriaci,
ak� druh n�povedy si �iadate.  Ak ste NAOZAJ straten�, stla�te C-h ? a
Emacs V�m povie, ak� druhy n�povedy V�m m��e poskytn��.  Ak ste stla�ili
C-h a potom ste sa rozhodli, �e �iadnu n�povedu nechcete, jednoducho ju
zru�te stla�en�m C-g.

(Na niektor�ch po��ta�och je v�znam znaku C-h zmenen�.  To by naozaj
nemalo by� v�eobecn�m nastaven�m pre v�etk�ch pou��vate�ov, tak�e m�te pr�vo
pos�a�ova� sa syst�mov�mu administr�torovi.  Do tej doby, ak C-h
nezobrazuje hl�senie o n�povede v dolnej �asti obrazovky, sk�ste namiesto
toho pou��va� kl�vesu F1 alebo M-x help RET.)

Najz�kladnej�� pr�kaz n�povedy je C-h c.  Stla�te C-h, znak c a kl�vesov�
pr�kaz; Emacs potom zobraz� ve�mi stru�n� popis pr�kazu.

>> Stla�te C-h c C-p.

   Hl�senie by malo vyzera� asi takto

	C-p runs the command previous-line

To v�m oznamuje "meno funkcie".  Men� funkci� s� pou��van� hlavne pre
konfigur�ciu a roz�irovanie Emacsu.  Ale preto�e men� funkci� s� volen�
tak, aby nazna�ovali, �o zodpovedaj�ci pr�kaz rob�, m��u sl��i� tie�
ako ve�mi stru�n� dokument�cia -- dostato�n� na to, aby V�m pripomenula
pr�kazy, ktor� ste sa u� nau�ili.

Viacznakov� pr�kazy ako C-x C-s a (ak nem�te META, EDIT ani ALT
kl�vesu) <ESC>v s� pre C-h c povolen� tie�.

Na z�skanie viac inform�ci� o pr�kaze pou�ite namiesto C-h c C-h k.

>> Stla�te C-h k C-p.

To zobraz� dokument�ciu k funkcii a jej meno v emacsovom okne.  Ak
v�stup pre��tate, stla�te C-x 1, aby ste sa textu n�povedy zbavili.
Nemus�te to robi� hne�.  M��ete chv��u editova� a nazera� do textu
n�povedy a a� potom stla�i� C-x 1.

Tu s� �al�ie u�ito�n� vo�by C-h:

   C-h f	Popis funkcie.  Zad�v�te meno funkcie.

>> Sk�ste nap�sa� C-h f previous-line<Return>.
   To vyp��e v�etky inform�cie, ktor� Emacs m� o funkcii implementuj�cej
   pr�kaz C-p.

Podobn� pr�kaz C-h v zobraz� dokument�ciu premennej, ktorej hodnotu
m��ete nastavi� pre ovplyvnenie chovania Emacsu.  Meno premennej mus�te
zada�, a� ke� sa na� Emacs sp�ta.

   C-h a	Pr�kazov� apropos.  Zadajte k���ov� slovo a Emacs vyp��e
		v�etky pr�kazy, ktor�ch meno obsahuje toto k���ov�
		slovo.  V�etky tieto pr�kazy m��u by� vyvolan� pomocou
		Meta-x.  Pre niektor� pr�kazy pr�kazov� apropos vyp��e
		tie� jedno alebo dvojznakov� sekvencie, ktor� vykon�vaj�
		ten ist� pr�kaz.

>> Nap��te C-h a file<Return>.

To zobraz� v druhom okne zoznam v�etk�ch M-x pr�kazov obsahuj�cich "file" vo
svojom n�zve.  Znakov� pr�kazy ako C-x C-f uvid�te vyp�san� ved�a
zodpovedaj�cich mien pr�kazov ako find-file.

>> Stla�te C-M-v pre posun okna s n�povedou.  Urobte to viac kr�t.

>> Stla�te C-x 1 pre zmazanie okna s n�povedou.

   C-h i        ��tanie on-line manu�lov (tie� Info).  Tento pr�kaz
        V�s prepne do �peci�lneho buffera s n�zvom `*info*',
		v ktorom m��ete ��ta� on-line manu�ly pre bal�ky
        in�talovan� na va�om syst�me.  Ak stla��te m emacs <Return>,
		m��ete si napr�klad pre��ta� manu�l k Emacsu.  Ak ste
		doteraz nikdy nepou��vali Info, stla�te ? a Emacs v�m
		predstav� hlavn� mo�nosti m�du pre Info.  Ak toto
		predstavenie absolvujete, mali by ste pou��va� Info
		manu�l Emacsu ako svoju prim�rnu dokument�ciu.


* VIAC VLASTNOST�
-----------------

Na to, aby ste sa nau�ili viac o Emacse, pre��tajte si jeho manu�l, bu� ako
knihu alebo on-line vo form�te Info (pou�ite Help menu alebo stla�te F10 h r).
Dve vlastnosti, ktor� sa v�m m��u p��i�, je dop��anie, ktor� �etr� p�sanie a
dired, ktor� zjednodu�uje pr�cu so s�bormi.

Dop��anie je na vyvarovanie sa zbyto�n�ho p�sania.  Napr�klad, ke� sa chcete
dosta� do bufferu *Messages*, m��ete nap�sa� C-x b *M<Tab> a Emacs dopln�
zvy�ok mena bufferu, a� potia�, pokia� ho dok�e zisti� z toho, �o ste u�
nap�sali.  Dop��anie je pop�san� v Info verzii manu�lu Emacsu, v kapitole
nazvanej "Completion".

Dired v�m dovo�uje zobrazi� zoznam s�borov v adres�ri (a volite�ne jeho
podadres�roch), pres�va�, upravova�, premenov�va�, maza� a in�� manipulova� so
s�bormi.  Dired je pop�san� v Info verzii manu�lu Emacsu, v kapitole nazvanej
"Dired".

Manu�l tie� popisuje ve�a in�ch vlastnost� Emacsu.

* Z�VER
-------

Nezabudnite, Emacs ukon��te vykonan�m pr�kazu C-x C-c.  Pre do�asn�
odskok do shellu, z ktor�ho sa do Emacsu m��ete op� vr�ti�,
pou�ite C-z.

Z�merom tohto t�torialu je by� zrozumite�n� v�etk�m nov�m pou��vate�om, tak�e
ak naraz�te na nie�o nejasn�ho, tak nez�fajte a ned�vajte to za vinu sebe
-- s�a�ujte sa!


KOP�ROVANIE
-----------

Tento t�torial vych�dza z dlhej rady emacsov�ch t�torialov za�atej
t�torialom nap�san�m Stuartom Cracraftom pre p�vodn� Emacs.

T�to verzia t�torialu je, podobne ako GNU Emacs, chr�nen� copyrightom
a je ��ren� s povolen�m distribuova� k�pie za ist�ch podmienok:

Copyright (C) 1985, 1996, 1998, 2001, 2002, 2003, 2004,
   2005, 2006, 2007  Free Software Foundation, Inc.

   Ka�d�mu je zaru�en� pr�vo vytv�ra� a distribuova� presn� k�pie tohto
   dokumentu tak, ako ho dostal, na akomko�vek m�diu, s t�m, �e bude
   zachovan� t�to pozn�mka o autorstve a pozn�mka o povolen�, a �e
   distrib�tor zaru�uje pr�jemcovi pr�vo na �al�iu redistrib�ciu povolen�
   touto pozn�mkou.

   Je zaru�en� pr�vo distribuova� modifikovan� verzie tohto dokumentu
   alebo jeho �ast� pod hore uveden�mi podmienkami za predpokladu, �e
   obsahuje jasn� pozn�mky uv�dzaj�ce, kto urobil posledn� �pravy.

Podmienky pre kop�rovanie Emacsu samotn�ho s� zlo�itej�ie, ale
v rovnakom duchu.  Pre��tajte si, pros�m, s�bor COPYING a potom dajte k�pie
GNU Emacsu svojim priate�om.  Pom�hajte potla�ova� softwarov� ob�trukciu
("vlastn�ctvo") pou��van�m, p�san�m a zdie�an�m free softwaru!

;;; Local Variables:
;;; coding: iso-latin-2
;;; End:

;;; arch-tag: 87861cfa-5cf6-4b87-9fab-86c93c5ca9f3